Život Prešova
online
online
Ako som stratila lásku
23.07.2007 Celý región
Ľutujem dievčatá, ktoré sa nepoučia, striedajú partnerov a nevedia si vážiť dobrých chlapcov, ktorých majú.Mala som sladkých sedemnásť a pol roka, štyridsaťpäť kíl, 155 centimetrov a malé prsia, pre ktoré som trpela komplexmi. Môj chlapec bol odo mňa o pár rokov starší, príťažlivý, slušný, 190 centimetrov vysoký mladý muž.
Bolo leto a vracali sme sa z kúpaliska. Cestovali sme v preplnenom autobuse. Pred nami sedel mierne „spoločensky unavený“ muž v stredných rokoch. Prezeral si nás, mladé dievčatá, v obtiahnutých šatôčkach a tričkách. Vedľa mňa stála slečna, ktorej by mohla závidieť prsia nejedna modelka. Pán v stredných rokoch sa mi prihovoril so štikútaním, spôsobeným alkoholom a možno aj teplom. - Pozri sa na túto, - ukázal na prsnatú slečnu, s horným objemom asi 90 centimetrov. - Tá má prsia, nie ako ty, také nič! Ukrutne som sa zahanbila a tá druhá asi tiež, ale môj zlatý chlapec ma objal a povedal: - Mne sa práve také páčia. Akurát do ruky. Hanbila som sa ešte viac a možno som sa na neho trochu aj nahnevala.
Teraz, po dvadsiatich rokoch manželstva s iným mužom, si na tento a mnoho iných zážitkov s ním veľmi rada sladkobôľne spomínam, pretože môj manžel mi nikdy nič podobné nepovedal a nedokázal ma ani uchrániť pred slovnými útokmi svojej rodiny. Manžel v podstate nie je zlý človek, ale za tie roky s ním som nezažila toľko citu, nehy, pozornosti a všetkého krásneho, po čom dievčatá a ženy túžia, ako za tých pár mesiacov, kým som chodila s mojou prvou, 190-centimetrovou láskou.
On bol prvý, kto ma videl nahú, prvý, kto sa dotýkal mojich najtajnejších miest. Možno by sa bol môj život vyvíjal úplne ináč, keby nás v jeden večer v zamknutej internátnej izbe neboli klopaním vyrušili kamaráti. Poslúchla som vtedy rady mojich „priateliek“ a s mojou láskou som sa rozišla. O rok na to som sa vydala za iného. Mať tak tie roky a tento rozum! No my ženy sme už také. Nevieme si vážiť to, čo máme. Muža, ktorý nám dokáže byť psychickou oporou. A potom banujeme a plačeme. Na moju prvú lásku spomínam veľmi často, s nostalgiou, s úsmevom a občas aj s boľavým srdiečkom. Dúfam, že je šťastný. Svoje dcéry sa usilujem vychovávať tak, aby vedeli čakať a rozpoznať, keď sa objaví v ich živote ten pravý muž.
Moderná žena máj 2007
Autor: Lenka, 40 rokov
Bolo leto a vracali sme sa z kúpaliska. Cestovali sme v preplnenom autobuse. Pred nami sedel mierne „spoločensky unavený“ muž v stredných rokoch. Prezeral si nás, mladé dievčatá, v obtiahnutých šatôčkach a tričkách. Vedľa mňa stála slečna, ktorej by mohla závidieť prsia nejedna modelka. Pán v stredných rokoch sa mi prihovoril so štikútaním, spôsobeným alkoholom a možno aj teplom. - Pozri sa na túto, - ukázal na prsnatú slečnu, s horným objemom asi 90 centimetrov. - Tá má prsia, nie ako ty, také nič! Ukrutne som sa zahanbila a tá druhá asi tiež, ale môj zlatý chlapec ma objal a povedal: - Mne sa práve také páčia. Akurát do ruky. Hanbila som sa ešte viac a možno som sa na neho trochu aj nahnevala.
Teraz, po dvadsiatich rokoch manželstva s iným mužom, si na tento a mnoho iných zážitkov s ním veľmi rada sladkobôľne spomínam, pretože môj manžel mi nikdy nič podobné nepovedal a nedokázal ma ani uchrániť pred slovnými útokmi svojej rodiny. Manžel v podstate nie je zlý človek, ale za tie roky s ním som nezažila toľko citu, nehy, pozornosti a všetkého krásneho, po čom dievčatá a ženy túžia, ako za tých pár mesiacov, kým som chodila s mojou prvou, 190-centimetrovou láskou.
On bol prvý, kto ma videl nahú, prvý, kto sa dotýkal mojich najtajnejších miest. Možno by sa bol môj život vyvíjal úplne ináč, keby nás v jeden večer v zamknutej internátnej izbe neboli klopaním vyrušili kamaráti. Poslúchla som vtedy rady mojich „priateliek“ a s mojou láskou som sa rozišla. O rok na to som sa vydala za iného. Mať tak tie roky a tento rozum! No my ženy sme už také. Nevieme si vážiť to, čo máme. Muža, ktorý nám dokáže byť psychickou oporou. A potom banujeme a plačeme. Na moju prvú lásku spomínam veľmi často, s nostalgiou, s úsmevom a občas aj s boľavým srdiečkom. Dúfam, že je šťastný. Svoje dcéry sa usilujem vychovávať tak, aby vedeli čakať a rozpoznať, keď sa objaví v ich živote ten pravý muž.
Moderná žena máj 2007
Autor: Lenka, 40 rokov
0
www.ZIVOTPO.sk
